MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

november 2007

 


V tomto čísle nájdete:

Nová hviezda slovenského horolezectva - Jozef Kopold /27/
Jiří Brezina /23.4.1939/ - maratónec rekordman
Trstínsky kaštieľ
Náučný chodník Dobrá Voda - Dechtice
Pochod bankových úradníkov - 23. ročník
Objav pravekého hradiska v Malých Karpatoch
Prechod frontu cez Dechtice
Po stopách času: Zaniknuté pochody alebo DP s dlhou tradíciou - "Netradičných 50"
Siahnem, vytiahnem a čítam: Červený kútik - V.I.Lenin na Svinici
12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2007
JEDE KUDRNA KOLEM BRNA - 2007
V trnavských pivniciach sa po piaty raz degustovalo víno
Pozývame Vás na PREDVIANOČNÝ POCHOD
Pozvánka na "Vianočný pochod 2007"
Murphyho zákony
KALENDÁR - december 2007


Nová hviezda slovenského horolezectva
Jozef Kopold /27/

Narodil sa 6.2.1980 v Bratislave. Vyštudoval na priemyslovke špecializáciu lodná doprava. Je profesionálny horolezec. V tomto roku vystúpil na tri himalájske osemtisícovky: 31.3.2007 na ČO OJU /8201 m n.m./, 24.4.2007 na SISA PANGMU /8046 m n.m./ a 15.7.2007 na NANGA PARBAT /8125 m n.m./. Pokus o výstup na svoju štvrtú tohotoročnú osemtisícovku a na druhú najvyššiu horu sveta K2 mu nevyšiel a tak isto ani na DHAULAGIRIRI.

V Himalájach, Karakorame, Alpách aj v Tatrách preliezol veľa náročných ciest. Je štvornásobným horolezcom roka na Slovensku a to v rokoch 2002, 2003, 2005, 2006. Je ženatý a manželka Katarína sa venuje rovnakej záľube.

Peter Minárik

 

Jiří Brezina /23.4.1939/ - maratónec rekordman

Tento nenápadný, štíhly, prešedivelý starší pán je jediným športovcom v Českej republike, ktorý prekonal hranicu 400 úspešne ubehnutých maratónov, čo sa mu podarilo do novembra 2006. A tento počet úspešne ďalej rozširuje. Slávi vlastne aj významné jubileum športovné, a to, že v minulom roku odbehol 40 maratónov. Býva v Přerove, ale behá i na Slovensku, Nemecku, Poľsku i Rakúsku. A tak k tomuto športovému jubileu som mu položila niekoľko otázok:

1. Zdenka Tvrdá: - Kedy si vlastne začal s atletikou a s maratónom?

Jiří Brezina: - Športoval som už vo veku kedy som bol dorastencom, nie však atletiku, ale bavil ma tak, ako ostatných chlapcov, futbal. Od 28 rokov som sa mu venoval aktívne a hral som v okresnem prebore. Ale keď som si založil rodinu, na športovanie mi zostalo málo času a futbal išiel nabok. Prednosť dostalo zamestnanie - robil som brusiča skla v Meopte a ešte k tomu na zmeny a starosť o dvoch synov. Návrat ku športovým aktivitám nastal až oveľa neskôr. Čo sa týka druhej časti otázky, tak ten svoj prvý maratón som bežal 11.9.1983 v Šumperku a dobehol som ho v čase 3:30:58 h. Tomu všetkému však predchádzala dlhodobá účasť na celej rade turistických akcií a diaľkových pochodov.

2. Zdenka Tvrdá: - Kedy si teda začal s diaľkovými pochodmi?

J.Brezina: - To viem celkom presne, o svojich športových aktivitách si vediem presné záznamy. Po niekoľkých kratších turistických akciách v roku 1976, na ktoré ma vytiahla manželka, som sa na svoju prvú "päťdesiatku" vydal v roku 1980. V tej dobe boli diaľkové pochody veľmi populárne. Od tej doby som prešiel a neskoršie aj časť z nich prebehol 380 päťdesiatok a 25 stoviek.

3. Zdenka Tvrdá: - Zúčastnil si sa niekedy "Trnavskej stovky"?

J.Brezina: - Bohužiaľ na túto akciu som sa doteraz nedostal, i keď som o nej veľa toho počul a doteraz len chválu. Zo stoviek som chodil na "domácu" Přerovskú stovku, Jesenickú stovku, Vresovickú stovku a kopu ďalších, hlavne u nás na Morave.

4. Zdenka Tvrdá: - A ako sa človek, ktorý nikdy nebol atletickým závodníkom, dostal k maratónu?

J.Brezina: - Podľa mňa je to prirodzený vývoj. S pravidelnou účasťou na diaľkových pochodoch som si chcel overiť, či ich zvládnem aj rýchlejšie. Proste ma nebavilo chodiť pomaly. V tej dobe bolo taktiež "módnou" záležitostosťou, "behať pre zdravie" a ja kedysi som behal po futbalovom ihrisku. Tak som sa postupne tiež začal zúčastňovať bežeckých závodov na 10 km a neskoršie aj dlhších. Synovia medzitým odrástli a mne zostalo viac času pre túto moju záľubu. Na štart prvého maratónu som sa postavil v roku 1989, keď som zistil, že to pre mňa asi nebude nič nemožné. Začal som pravidelne trénovať a zlepšoval som si svoje časy. Svoj doteraz najrýchlejší maratón som dosiahol v roku 1989 vo veku 50 rokov - a to 3:01:39 h.

Každoročne sa zúčastňujem aj Medzinárodného maratónu v Košiciach. Prečo mi maratóny učarovali? Ide o prekonanie únavy, športové zápolenie, vôľa po lepšom umiestnení, dosiahnutie lepšieho času, ale i stretnutie s ľuďmi podobných záujmov.

A tých 42 km a 195 metrov, ktoré sa ako maratón behajú, nie je presná vzdialenosť z Maratónu do Atén. Bolo to pôvodne o trochu kratšie /asi 40,2 km/. Klasickú dlžku /42,195 m/ údajne prisúdila anglická kráľovna, ktorá sa chcela pozerať na víťaza priamo zo svojej lóže /bolo to na olympiáde v Londýne/ a tak bol cieľ o niečo posunutý. Ale o skutočnej vzdialenosti sa historici dohadujú, pohybuje sa od 40 do 44 km. A tak nám zostala ona známa 42195 metrov dlhá maratónska trať.

5. Zdenka Tvrdá: - Čo na to rodina a čo na to Tvoji známi?

J.Brezina: - Rodina si už zvykla a fandí mi. Manželka si občas povzdychne: "Ty si sa asi oženil s maratónom". No a synovia už majú zase svoje rodiny. Manželka to so mnou nemá ľahké. Veď skoro každý víkend som na závodoch. Cestovné a štartovné tiež niečo stojí. Ja som sa na tie svoje maratóny "vrhol" až po svojom odchode do dôchodku.

6. Zdenka Tvrdá: - Máš aj nejakých sponzorov?

J.Brezina: - Z grantu mesta Přerova mi hradia výdaje na cestovné a štartovné, ročne až do výšky 5000 Kč, ostatné si hradím sám zo svojho dôchodku. Každá sranda holt voľačo stojí a náklady na cestovanie sú čím ďalej väčšie. Jazdím väčšinou vlakom, občas autom s kamarátmi, spávam vo spacáku a stravujem sa skromne. Moc toho nepotrebujem, ale nejaký ten pár kvalitných značkových maratóniek prešlapem. Ďalších sponzorov nemám, vo svojom veku už taktiež nebehám rekordné časy. Štartovné na bežné maratóny býva obvkle okolo 200 až 300 Kč. Na významnejších závodoch aj viac.

7. Zdenka Tvrdá: - Aké časy dosahuješ teraz?

J.Brezina: - Záleží na trati, počasí a momentálnej forme, takže ich behávam od 3:40 až po 4:15 h.

8. Zdenka Tvdrá: - Aké máš ako športovec predsavzatia?

J.Brezina: - Prajem si ako každý človek hlavne svoje zdravie. Budem samozrejme mať záujem rozšíriť svoje konto ubehnutých maratónov. Doteraz som ešte žiadny maratón nevzdal a dúfam, že sa mi to podarí dodržať i naďalej. Predsavzatia, tie si nedávam.

9. Zdenka Tvrdá: - Nejaké krédo, heslo, ktorým sa riadiš?

J.Brezina: - Vždy, keď sa chystám na štart maratónu alebo ma v živote čaká niečo obťažného, tak sebe, svojim synom i známym, zdôrazňujem "bojuj!!!". To charakterizuje a hovorí všetko. Nesnažím sa prepínať a viem, že zdravie je to najcennejšie, čo mám a žiadne sebevýznamnejšie pocty, ani majetok ho nenahradia.

10. Zdenka Tvrdá: - Posledná otázka, čo Ti maratóny dali a čo naopak vzali...

J.Brezina: - Dali mi naozajstných priateľov a známych, a to nielen v Čechách. Dali mi dobrú kondíciu a to, že sa cítim fit, že sa mám na čo tešiť. Poznal som veľa zaujímavých ľudí a zaujímavých miest. Dali mi možnosť poznať sám seba, naučiť sa prekonávať prekážky, únavu, bolesti a lepšie sa psychicky vyrovnať aj s menej priaznivými situáciami. Taktiež schopnosť neustále počúvať reči svojho tela a podľa toho sa "udržovať" v zdraví a kondícii.

Vzali mi jednotvárnosť všedného života, nepoznám pojem "nuda". Vyhýbajú sa mi depresie a vyložene zlé nálady prekonávam tým, že idem behať alebo na turistiku do prírody. Príroda je predsa mocná čarodejka a urobí s nami divy... po takej 50-ke, hneď mám lepšiu náladu.

Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa úspešných závodov a pekných pochodov.

Rozhovor s maratóncom zapísala Zdenka Tvrdá, Drahotouše

 

Trstínsky kaštieľ

Citát z turistického sprievodcu: "Pôvodný kaštieľ bol postavený v renesančnom štýle v prvej polovici 17.storočia, neskôr barokovo upravený a v 18.storočí bolo nadstavené poschodie. Kaštieľ sa nachádza v parku, ktorý bol založený v prvej polovici 18.storočia."

Kaštieľ v Trstíne, hoci má dlhú históriu, v súčasnosti slúži ako výchovný ústav pre mládež, avšak o jeho histórii kolujú rôzne legendy. Na jeho mieste vraj stál kedysi poľovnícky kaštieľ kráľa Mateja Korvína. Ostala však z neho len brána, popod ktorú mal prejsť každý, kto bol odsúdený na smrť. Ešte aj dnes sa v záhrade anglického parku nachádza súdny kruh, ktorý tvoria súdne kamene s menami dvanástich významných uhorských šľachticov. Tieto kamene vznikli pravdepodobne len preto, že majitelia sa ocitli vo finančnej kríze a nemohli dať vytesať každému sochu.

V strede kruhu sa nachádza kameň Zrínajovcov. Previnilec sa postavil do kruhu a vypočul si trest.

Všetky dokumenty o histórii barokového kaštieľa nenávratne zmizli počas druhej svetovej vojny. Syn majiteľa kaštieľa Jozef Hasselman bol dôstojníkom v nemeckej armáde. Celý archív vzal so sebou na frontu. Nikto však nevie prečo. Na fronte padol do zajatia a do Trstína prišla len správa o jeho smrti. Podľa ústne dochovaných informácii ho mali zabiť pri boji s partizánmi na strednom Slovensku.

Tak isto podľa ústnych informácii mladý Hesselman chcel tieto dokumenty o historii Trstínskeho kaštieľa si dať preložiť, nakoľko dokumenty boli písané po latinsky a maďarsky. A vraj sa latinčinu dokonca aj začal učiť.

Ľudia, ktorí slúžili v kaštieli, spomínali chodbu, ktorá mala údajne spájať Trstín so Smolenickým hradom. Pravdepodobne to však boli iba obilné jamy, ktoré rokmi ľudia prekopávali a spájali. Počas vojen sa sem potom chodili ukrývať.

Žiadna tajná chodba spájajúca kaštieľ so zámkom neexistuje. Napriek tomu sa však v minulosti nielen v areáli kaštieľa, ale aj v obci prepadla zem. Existujú domienky, že nejaká úniková chodba z kaštieľa mohla viesť do neďalekých polí, ale až na Smolenický zámok určite nie, to ani história Smolenického zámku nepotvrdzuje.

 

Legendy o strašidlách

V parku tak ostali iba podstavce s menami, čo dalo priestor ľudskej fantázii. Ľudia si dali bránu, ktorá ostala po pôvodnom poľovníckom kaštieli, do súvisu s kruhom. Nikdy tu však nikoho nesúdili. Šľachtici uvedení na náhrobkoch žili v odlišných časoch. Povrávalo sa, že v minulosti, podľa dochovaných informácií mali na schodoch kaštieľa vídať bielu pani. Z toho vzniklo, že v kaštieli straší. Kaštieľ istú dobu patril Krischkerovcom. Jeden z nich sa v kaštieli obesil. Jeho duch - tmavá postava - sa vraj zjavuje na chodbách za silného vetra. Okrem tohoto "strašidla" sa nočným hlásnikom zjavovala "biela pani", ktorá sedávala pri železnej bráne.

Z novšej doby vieme určite, že za druhej svetovej vojny Nemci zo strechy kaštieľa sledovali lietadlá a informovali o ich pohybe a smere letu armádu. Prepadli ich partizáni a jedného z nich zabili, ďalší sa ukryl v uhlí. Tretí utiekol. Do Trstína prišli nemeckí vojaci a obec uzavreli. Nikto nesmel odísť, ani prísť. V tom čase hrozilo, že Trstínčania budú za násilnú akciu partizánov potrestaní. Vtedajší farár Ďuriš však všetkých pred možným ohrozením zachránil.

Rasťo Pivovarči

 

Náučný chodník Dobrá Voda - Dechtice

V roku 2006 sa rozbehli práce na budovaní náučného chodníka Dobrá Voda – Dechtice. V tomto roku je chodník vyznačený a časť náučných panelov je osadená. Ďalšie plánujú osadiť obce Dobrá Voda a Dechtice, pri nich budú aj lavičky.

Náučný chodník spája miesta významné z hľadiska histórie tejto oblasti Malých Karpát – hrad a obec Dobrá Voda, lesná železnička, kláštor sv. Kataríny, obec Dechtice. Trasa chodníka vedie väčšinou po vybudovaných a vyznačených turistických značených trasách (TZT).

Náučný chodník začína na hrade Dobrá Voda. Trasa ďalej vedie z hradu Dobrá Voda vyšľapaným chodníkom smerom k asfaltovej ceste, kde sa napojí na zvyšky lesnej železničky a po telese násypu pokračuje do obce Dobrá Voda.

Z obce Dobrá Voda pokračuje náučný chodník po TZT č. 0701 (červená) až po križovatku s TZT č. 8124 (žltá) na Mihalinovej. Plánovali sme aj odbočku k travertínovým jazierkam "Ľahký kameň", ale správa CHKO ju nepovolila. Náučný chodník z Mihalinovej pokračuje po lesnej ceste až po Piešť, kde sa pripojí na TZT č. 2435 (modrá). Odtiaľ pokračuje po modrej až po kláštor sv. Kataríny.

Od kláštora náučný chodník pokračuje po spevnenej lesnej ceste ku chatám a potom po lesnej a poľnej ceste do obce Dechtice. Cez Dechtice trasa vedie popri vodárni. Na úseku Katarínka – Dechtice je aj nová žltá TZT č. 8170. Turistické smerovky sú vyvesené na Katarínke a pri chatách. V Dechticiach budú súčasťou informačných panelov na námestí.

V súčasnej dobe sú osadené náučné panely na hrade Dobrá Voda (osadili ich skauti v rámci akcie Odklínanie hradov), pri zrúcaninách kláštora sv. Kataríny (o kláštore osadili Katarínkovia a o lesnej železnici osadili Slovenské lesy). V obci Dobrá Voda budú panely osadené na námestí v novom parku (v súčasnej dobe vo výstavbe), v Dechticiach na námestí. Ďalšie panely flóra, fauna, geológia budú umiestnené po trase. Celková dĺžka je asi 15 km (ešte premeriam pomocou GPS).

Vladimír Chrapčiak

 

Pochod bankových úradníkov - 23. ročník

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 13. októbra 2007 23. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Počasie sa vydarilo, potešilo hlavne autora článku (nech mi ostatní odpustia). V noci a ráno spŕchlo, takže to určite zopár desiatok nerozhodných odradilo. Napriek tomu sa na trasy pochodu vybralo celkovo priam ideálnych 270 priateľov turistiky. Inak sa pri vetríku neskôr vyčasilo a bolo ideálne počasie s mimoriadnou dohľadnosťou. Podujatie zabezpečovali skúsení organizátori, ktorí však už v bankách väčšinou nepracujú. Stáli však pri zrode pochodu a patrí k ich srdcovým záležitostiam.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc cez trosky chaty Brezinky (kontrolu sme zrušili, pretože je to už súkromný pozemok a nie je tam voľný prístup autom), Kolovrátok (kontrola), Sklenú Hutu, Čermákovu lúku (kontrola), Zochovu chatu do cieľa v Harmónii (piváreň Bouling) vydalo 80 diaľkárov. Bohužiaľ, opäť bez Mela Kloknera. Chýbal aj Janko Šmarík, ktorý prekonal operáciu, ale zúčastnil sa rodinného pochodu a na budúcom ročníku diaľkového pochodu už nechce chýbať. Do čela v počte účastí a absolvovaných diaľkových pochodov (oko) sa takto “prebojoval" Peter Bada z Trnavy. Týmto mu ďakujeme za vernosť a sme presvedčení, že pred seba dlho nikoho nepustí. Nechýbala bývalá bankárka M. Havranová, ktorá “dobehla" do cieľa v podstate prvá, pretože pred ňou dorazil len náš “mecenáš" Svéťo Michálek (novozvolený predseda odborov VÚB). Svéťo však tento rok prešiel trasy pochodov na bicykli !!!. Čas nedokážeme zastaviť (alebo sa mýlime ?) a tento rok na diaľkovom pochode chýbal Janko Parcer z Prievidze a najstarší účastník diaľkového pochodu vôbec p. A. Bollardt, ktorý dal prednosť rodinnému pochodu. Úspešne ich zastúpil nezmar Šaňko Haas, ktorý nás upozornil (to platí hlavne pre Vás, páni značkári) na nie celkom vydarené modré značenie od Kolovrátka po Sklenú hutu.

Na krátkom (14 alebo 18 km) Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom v Boulingu Harmónia sa zúčastnilo 190 turistov rôznych vekových kategórií. Na štarte sa opäť, už tradične, objavila početná skupina trnavských turistov, ktorí boli určite milo prekvapení, pretože nová pani vedúca a personál Boulingu narazili sud piva už počas štartu. Podobne nachystali aj čaj a skvelé pagáčiky. Kým sme sa my organizátori spamätali, tretina suda bola fuč. Myslím, že to je námet do budúcich ročníkov, lebo účastníci sa nesťažovali. Ešte dobre, že štart dlhého pochodu je zo Smoleníc a nie z Harmónie, lebo je dosť možné, že by zopár diaľkárov ani nevyrazilo. Kontrola na kopci Veľká homoľa s turistickou rozhľadňou poskytla slušné výhľady, len kolega so synom a manželkou prišli po skončení kontroly dole do Harmónie krásne vyfúkaní. Huby tentoraz moc nepotešili, ale jeden unikátny dubák s mohutným klobúkom stál za to, tuším aj majiteľka (dúfam, že mi záber vyšiel, nedala nám naň veľa času).

V cieli pochodu v Boulingu Harmónia, ktorý zmenil majiteľa (je to Gastro Modra s.r.o.), vládla pri výbornom guláši, skvelej kapustnici, klobáse, čaji, pagáčikoch a pivečku (a všeličom inom, ale to už za vlastné) skvelá atmosféra. Každý účastník dostal diplom a k dispozícii bolo aj veľké množstvo materiálov o prichádzajúcom eure z Národnej banky Slovenska. Účastníci ocenili bezplatný autobusový dovoz z Bratislavy na štart jednotlivých pochodov a odvoz späť do Bratislavy.

Organizátori a účastníci pochodu ďakujú Rade odborových zástupcov VÚB, a.s. a Odborovému zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva za finančné zabezpečenie podujatia, NBS za poskytnutie reklamných predmetov pre účastníkov podujatia, spoločnosti Zájazdy Bratislava, s.r.o. za spoľahlivé zabezpečenie autobusov, bezproblémový prevoz účastníkov pochodov a pracovníkom Boulingu Harmónia za zabezpečenie občerstvenia pre účastníkov podujatia. Už sa tešíme na novinky, ktoré nový majiteľ pripravuje a postupne realizuje (vynovenie záhrady, letný gril a výčap, detský kútik a pod.).

Najbližší 24. ročník by mal byť 11. októbra 2008 a veru nejeden z účastníkov sa vyzvedal, či bude naozaj (to tie moje “blbé" poznámky). Spokojnosť a želania účastníkov nás zaväzujú, aby sme v organizácii podujatia pokračovali. Za seba a organizátorov môžem povedať, že my chuť máme. A keď nám prisľúbil podporu aj náš “mecenáš", hádam sa dožijeme nielen 25. ročníka.

Ľudo Bahurinský

 

Objav pravekého hradiska v Malých Karpatoch

Medzi významné lokality, objavené v posledných rokoch v oblasti Malých Karpát, napr. ako sú základy villy rustiky z doby rímskej v Dúbravke, opevnenie na Devínskej Kobyle, neolitické a stredoveké osídlenie Mlynskej doliny, patrí aj hradisko v Marianke, nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti nad terajším kameňolomom, smerom na juh. Lokalita sa rozprestiera na pomerne plochom výbežku Hraboviny /najvyšší bod s nadmorskou výškou 384,5 m n.m. je v jej severozápadnej polovici/. Priestor ohraničený valom má zhruba oválny tvar s rozmerom približne 320 x 220 metrov /na niektorých miestach je priebeh valov v teréne už nezreteľný/ orientovaný zhruba v smere SZ - JV. Najzachovalejší je val na východnej strane lokality, na juhu ukončený pôvodným vchodom do opevneného areálu, niekdajšou bránou tzv.kliešťového tvaru s valmi na oboch stranách pomerne ostro zalomenými dovnútra. Po západnom vale vedie turistická cesta z Bratislavy do Záhorsdkej Bystrice, odbočkou do známeho pútnického miesta - Marianky. Po hradisku sa teda prechádzalo už niekoľko stáročí, avšak miestami zreteľné umelé zásahy do prírody, zvyšky po niekdajších hradbách v podobe valov, donedávna zostali nepovšimnuté.

Na lokalitu upozornil pracovník Západoslovenských kameňolomov a štrkopieskov Dezider Jurkovič z Trstína. Ná základe starších skúseností, keď pracoval na analogických zemných prácach na lokalite Vtáčnik, spozoroval pri rozširovaní ťažby kameňa v kameňolome v Marianke preseknutie valov na severnej strane náleziska. Našťastie práce sa predbežne v týchto miestach skončili, takže hradisko, až na odstránenú časť, sa mohlo zamerať, čím sa získal podklad pre archeologický výskum väčšieho rozsahu.

Cieľom prvého, zisťovacieho výskumu Slovenského národného múzea bolo zistiť predovšetkým kultúrne zaradenie hradiska, pokúsiť sa bližšie osvetliť charakter jeho opevnenia a vytvoriť tak predpoklady pre rozsiahlejšie výskumné práce.

Archeologický výskum sa zameral na okolie južnej brány, ktorú, ako sa zdá, dosť ušetrili neskoršie zásahy. Priečnou sondou cez val sa získali základné poznatky o zložení hradieb. Hradby mali drevenno - kamennú konštrukciu s čelnou stenou z nasucho kladených kameňov, ak nešlo o dve fázy opevnenia.

Profily rezu cez val, aj nálezové situácie v menších sondách vo vnútornom areáli hradiska, jednoznačne poskytli svedectvo o tom, že lokalita bola pomerne intenzívne osídlená a nakoniec podľahla žiaru, ktorý zapríčinil jej definitívny zánik.

Nálezový materiál predstavovali početné zlomky keramiky, zväčša s výrazným druhotným prepálením. Ukázalo sa, že hradby vybudovali až po dlhšom osídlení lokality. Na základe typických fragmentov keramiky možno hradisko datovať do mladšej doby bronzovej, do obdobia ľudu tzv. velatickej kultúry, ktorý súčasne sídlil okrem Záhoria aj na južnej Morave a dolnom Rakúsku. Časove ide zhruba o prvé dve storočia druhého tisícročia pred naším letopočtom, no najmladšie datujúce zlomky poukazujú na tzv.prechodný, velaticko - podolský horizont. Podľa nich zaniklo opevnenie až v rokoch 1000 až 900 pred n.l. Niektoré ďalšie nálezy dokladujú tu pobyt človeka už v mladšej dobe kamennej.

Objavenie pravekého hradiska v Malých Karpatoch nás znovu upozorňuje, koľko analogických objektov možno v budúcnosti objaviť. Na turistike si lepšie všímajme okolie, pozastavujme sa nad nezvyčajnými terénnymi konfiguráciami v prírode a upozornite na ne.

Bratislava, Jozef Paulík

 

Prechod frontu cez Dechtice
(hovorí Florián Kalaš z Dechtíc, nar.1903)

Tento materiál prinášame na želanie "partizánológa" Jožka Nováka z Bratislavy.

...prišla tá suseda a hovorí: Uteč preč, lebo berú chlapov oddolu a nosá náboje do dekunkov. No, práda, ja som scev ícit, ale bov som f čistích šatách oblečení, prišov som tak krížom cez cestu a uzlík som si zebrav, volačo jedzená, reku dohoví dokát tam budem lebo čo?! Tag som si to zebrav pot pažu a idem, narás tí Nemci tag po mne kukali, dávali pozor a já som si višov a vráciv som sa spátki, nemav som opčanského preukasu, viete. Išov som si zebrat ten opčanskí preukas, aj som si natáhov ešče jenni galoti na tí svátečné. Aj kabác som si zebrav taškí a oni zas po mne kukali. A já som vešov, ale Nemec pánubohuocuprissám za mnu! Nemec za mnu! Len čo som ho zbadav, bolo tam také trscie, aj tomu hovorá Trscini, idem za to trscie a on nevedzev, dze som sa já podzev. A utiekol som g Blave, tade teče Blava a g Mudrochovi - minárovi a hore do vinohradov a na brehi a preč...

No prídem já tam do hor, aj som tam už našov moc chlapov, aj s konma tam boli volakerí poutekaní, uš aj takto hla a sa pítali, čo nového tam. Nuš reku Nemcov plná dzedzina! Ale ráno mi to nedalo pokaja, dzeci boli doma dve, žena jedna. Já precca reku idem len domo pozret... Namuprádu ideme a v horách ná stretli! Nemec jeden nás stretov. Narás kričí, abi zme stáli. Halt! Kričí. Stáli zme a porát chicív takú píščelu, bov volakí takí, ani untoficier tomu hovorili, sa íh vitáhlo ale trinázd lebo štrnást, pánubohuoccuprissám. A nás bolo šesť. A porát hovorí: Du bist partizan, a partizán! Banda partizánska! A ja mu hovorím: Niks partizan! Mi zme evakuvaní, reku, tu skovaní.

Ale volakerý s nich tam mosev vedzet trošku českí alebo náz rozumet... volačo mu tak povedav.

Né, že mi zme skovaní, mi zme v horách skovaní, mi zme neni partizani!

Tag naz dav do jenného radu nastúpit šeskích šest a hovorí: Ajn man, ajn šús! Bohoprissám, reku náz postrélajú. Tolko som já už vedzev, čo. Ach, kricizápad, reku, ale načo som ja sem išov! A začav nás porád prehlídat. Našov mi takúto doznu, som tu mav tí bívalé cigaretle, zorki tomu hovorili, lebo už detvi to boli? No nech to bolo jako scelo! A chiciv a vitrásov si cih tak tohla, a zebrav ich.

pre MKD pripravil Peter Minárik

 

Po stopách času
Zaniknuté pochody alebo DP s dlhou tradíciou

"Netradičných 50"

Organizátor: OT TJ Štart VD Bratislava
Termín: 8.11.1986
Štart: Šenkvice, železničná stanica
Cieľ: reštaurácia Železná studienka
Trasa: Šenkvice, žel.st. - Limbach - Košarisko - Železná studienka

Opis trasy /originál z kontrolnej karty/:
Zo žel.st. Šenkvice podchodom popod trať. O chvíľu prídeme na hl.cestu. Po nej doľava. Odtiaľto môžeme využívať modré "N", ktoré označujú našu trasu. Odbočíme doprava na asfaltovú cestičku, prejdeme cez potok a vystúpime ku kostolu. Obídeme ho okolo hradieb zľava a hneď stúpame do poľa. Stále priamo, okolo sv.Urbana. Na križovatke v tvare T uprostred poľa zahneme doprava, prídeme k medzi s pásom stromov a kríkov. Pozdĺž nej doľava, k okraju lesa. Nevojdeme však doň cestou, ale šikmo doprava chodníčkom. Dovedie nás pekným hájom k horárni. Pri nej doprava a na betónku. Ňou doľava, stále priamo a von z lesa. Pred sebou vidíme už Viničné alebo, ak je hmla, ani nie. Cesta vedie vľavo, pozdĺž okraja lesa, popri vojenského objektu a popri chatkách na hradskú. Doprava do dediny Viničné. Hradskou do Pezinka a nahor modrou a červenou značkou. Na hornom konci ideme doľava asfaltkou do Limbachu, kde je v krčme kontrola č.1. Zídeme na zelenú tur.značku a po nej okolo vyvieračky hore na hrebeň Malých Karpát, kde pretneme červenú t.značku "Cestu hrdinov SNP". Po zelenej dolu do Prepadlého. Kto má záujem vidieť ponor potoka, ktorý na vyvieračke videl vyvierať alebo, ak je ako zvyčajne v novembri sucho, ani nie, nech v mieste, kde zelená značka odbočuje zo širšej cesty na chodníček doľava, pokračuje po ceste. Tá mierne zatáča doprava. Treba si všímať jarok vľavo, časom sa zjaví aj potok, aj ponor. Zelenou značkou prídeme na Košarisko, kde je v bufete kontrola č.2.

Modrou zančkou najprv hore popri plote, potom odbočíme doprava a zídeme údolím Vápeničného potoka. Spolu so zelenou k horárni a k chatkám v Obore. Modrá vedie do Stupavy. Na rázcestí odbočíme doľava na žltú. Ňou po lúkach a lesom nad Marianku a po červenej doprava dolu do dediny. Po červenej nahor na Cimbal a k horárni Kačín. Odtiaľto dolu asfaltkou k reštaurácii Železná Studienka, kde je cieľ pochodu.

To bol vôbec prvý, historicky doložený pochod, so štartom na šenkvickej žel.stanici, no a druhý sme organizovali my, trnaváci, a to Vianočný pochod do Trnavy, cestami necestami, roľami, neroľami, 19.12.1998. Lenže ten náš bol recesistický, a do 50 km mal ďaleko.

Tento 50 km pochod bratislavských "Štartákov" bol jeden zo série "Netradičných pochodov", kde štart bol každý rok niekde inde, a to podľa momentálneho nápadu organizátorov. Takže tento, zo šenkvickej stanice bol prvý, jediný a doteraz neopakovateľný...

Peter Minárik

 

Siahnem, vytiahnem a čítam
"Malokarpatský Diaľkoplaz č.14/1997"
(čo sme to pred tými desiatimi rokmi písali my)

Červený kútik

V.I.Lenin na Svinici

Pred rokom sme sa v červenom kútiku venovali výstupom V.I.Lenina na RYSY a BABIU HORU. Keďže vodcova turistická činnosť je večne živá a inšpirujúca a môže slúžiť ako vzor aj našim turistickým oddielom, "nalistoval" som v historických prameňoch a chcel by som dnes niekoľkými vetami spomenúť Iľjičove výstupy na Svinicu /2300 m n.m./.

Podľa všetkého boli tri, a to v rokoch 1913 - 1914, Iľjiča sprevádzal, ako už viackrát predtým, ruský lekár, emigrant Sergej I.Bagockij. Štartovali z Poronina. Zásoby vodky dopĺňali v Zakopanom a Kužmiciach. Pri Czarnom Stave mal Iľjič ideologickú desaťminútovku, pri Zmarzlom Stave dopili Wodku Wyborovu, takže do sedla Závrat vystúpili za spevu Internacionály. Temer osudný bol pre Iľjiča výstup tretí /10. jún 1914/, keď spolu s novotargským advokátom Romanom Malinovským "zakufrovali" do snehovej trhliny. Našťastie bol v blízkosti horský vodca - S.Gasienica, ktorý počul volanie o pomoc. Premrzlých mužov vyslobodil a z doliny Piecu Stawou Polskich ich doprovodil až do Kuzmíc. Aj zásluhou tohoto statočného gorala zo Zakopaného prišiel Iľjič včas na Auroru a VOSR nemusela byť preložená.

leninológ Ivan Ivanovič Košický

P.S.

Blúdiac po malokarpatských kopcoch a vrcholoch napadla ma myšlienka: "Prečo Lenin chodil len po vrcholoch severného Slovenska. Prečo neprišiel aj k nám, do okolia Trnavy, Bratislavy? Čo sme my horší Slováci? Alebo možno prišiel a nevieme o tom?"

A preto by som pri tejto príležitosti poprosil turistov - pamätníkov, aby načreli do svojich sklerotických spomienok a prípadné poznatky či spomienky zaslali na adresu redakcie.

Tešíme sa.

Peter Minárik

 

12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2007

XTREMERUN Devínska Nová Ves o.z. v spolupráci s turistickou informačnou kanceláriou Devínska Nová Ves pod patronátom starostu zorganizoval 1.ročník turistického podujatia:

"12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2007".

Premiéra tejto turistickej akcie sa uskutočnila v sobotu 15.9.2007 a to medzi 7.00 až 19.00 h.
Organizátori stanovili trasu nasledovne:

Štart a cieľ:
Námestie Jána Kostru, 0,00 km 155 m n.m.
Vodáreň, 0,80 km 227 m n.m.
Ciuttiho kameňolom, 1,75 km 322 m n.m.
rázcestie zelená a červená, TZ 2,51 km 427 m n.m.
Devínska Kobyla /býv.chata/, 2,99 km 495 m n.m.
návrat tou istou cestou

Celý tento okruh meral 5,98 km a mal 340 m prevýšenia. V priebehu podujatia bolo nádherné jesenné počasie, slnečno a pomerne teplo cca 24 ° C.

Niekoľko zaujímavostí z podujatia:

V priebehu slávnostného ukončenia odovzdali starosta Mestskej časti Devínka Nová Ves, Ing. Mráz a pán Jozef Reichl, za organizátora účastníkovi, ktorý prešiel najviac okruhov /desať/, najrýchlejšiemu a jednej vylosovanej účastníčke, pekné poháre, ktoré im budú pripomínať 1. ročník "12 hodinového výstupu na Devínsku Kobylu 2007".

Niekoľko mojich postrehov:

Bratislava, 15.10.2007, Jozef Karovič

 

JEDE KUDRNA KOLEM BRNA - 2007

Tradičné turistické podujatie "Jede Kudrna kolem Brna" je zaradené ako jediné v tomto roku z Českej republiky do seriálu viacdňových pochodov IML /Internacionaler March Legue/, Medzinárodná pochodnícka liga a súčasne je propagovaná aj v kalendári IVV. Tohtoročný 12. ročník IML organizovala KČT Mapa BRNO V s KČT Kudrna Brno. Termím konania 21. až 23.9.2007. Tento rok centrom diania /prezentácia, štart, cieľ, tanečná zábava a slávnostné odovzdávanie ocenení/ bolo Kultúrne stredisko v Brne - Bystrci.

Piatok, 21.9.2007

Piatok je deň, keď sa účastníci schádzajú na uvedenú akciu. Kto príde skôr a má chuť sa ísť ešte prejsť, má možnosť. Na piatok organizátori pripravili "kratšiu" 14 km trasu a to z Bystrca cez Holednú - Špilberk - do Brna. Veľa účastníkov, a to hlavne zahraničných, navštívilo burčákové slávnosti v Brne.

V priebehu tejto akcie, ako už skoro "domáci", sa podieľam na organizácii tohto podujatia. Tento rok som zabezpečoval kontrolné stanoviská.

Sobota, 22.9.2007

Táto etapa mala názov "Kolem Brnenskej přehrady". Trasa bola určená v opačnom smere ako vlani. Turisti si mohli vybrať od 10 až po 42 km trasu. Hlavná trasa mala takýto priebeh:

Bystrc - Ríšova studánka - Javúrek - Maršov - Lažánky - Veverská Bytíška - Na skalách - Priehradná hrádza - Bystrc. Kontrolné stanoviská spolu s kamarátom som dostal vo Veverskej Bytíške na moste. Tadiaľto nám prechádza trasa 30 a 42 km. Poskytujeme aj občerstvenie - sirupovú limonádu a napolitánky. A ja im pečiatkujem účastnícke preukazy. Viacero turistov po odchode z kontroly nepokračuje po danej trase, ale využíva na dopravu bližšie k cieľu jednu zo štyroch lodí pravidelnej linky Brnenskej priehrady.

V sobotu večer, už ako obvykle, sa konala tradičná tanečná zábava.

Nedeľa, 23.9.2007

Nedeľná etapa mala názov "Do krasu".

Aj v nedeľu bolo možné si vybrať z viacerých trás a to od 10 do 42 km. Trasa bola stanovená nasledovne: Bystrc - Kniničky - Mníší hora - Veľká Baba - Kurim - Babí lom - Medlánky - Bystrc.

V nedeľu zabezpečujeme kontrolu v Jinačoviciach, kadiaľ idú trasy 20, 30 a 42 km. Učastníci na trasách 30 a 42 km idú tadiaľ druhýkrát.

Po skončení pôsobenia na kontrole pokračujem ďalej po trase až do cieľa a likvidujeme niekoľko dočasných smerníkov. Počasie nám prialo aj v nedeľu, bolo okolo 23 ° C.

Počet účastníkov:/oficiálny údaj organizátorov/ sobota, nedeľa:

Belgicko 58, 58
Česko 148, 171
Dánsko 58, 58
Fínsko 1, 1
Holandsko 59, 59
Luxembursko 1, 1
Nemecko 71, 71
Rakúsko 10, 11
Slovensko 2, 2
Španielsko 61, 61
Švajčiarsko 3, 3
Švédsko 3, 3
Taliansko - 1
Veľká Británia 19, 19
--------------------------------
Spolu: 509, 535

Za Slovensko sme boli dvaja: Glesk a ja - Jozef Karovič

Bratislava, 15.10.2007, Jozef Karovič

 

V trnavských pivniciach sa po piaty raz degustovalo víno

Po piaty raz sa v Trnave zišli výrobcovia, distribútori, či obyčajní milovníci vína, na čoraz obľúbenejšom Dni vínnych pivníc /o minulých ročníkoch sme tiež písali aj na stránkach MKD/.

Záujem o jubilejný ročník predčil očakávania aj samotných organizátorov z Vincechu - Trnavského spolku priateľov vína. Veď už dva týždne pred začiatkom vinárskej akcie boli vstupenky vypredané. Predseda spolku Eduard Krištofovič vtedy pripustil, že nedokážu uspokojiť záujem verejnosti z dôvodu obmedzených priestorov pivníc.

"Predpokladáme, že by sa predalo ešte raz toľko vínnych pasov, ako sme schopní, resp. ako je možné ponúknuť", konštatoval Eduard Krištofovič, predseda Vincechu.

Takmer tridsať výrobcov vína v dvadsiatich pivniciach v širšom centre mesta ponúklo to najlepšie, čo vinice v posledných rokoch dali. Degustoval sa však predovšetkým ročník 2006. Samozrejmosťou bola frankovka, veltlín, rizling vlašský, ale aj omšové víno. To do Trnavy priviezli v jednom prípade až spoza rieky Moravy.

Organizátori každoročne v rámci akcie dávajú priestor producentom vína nielen z nášho regionu, ale umožňujú prezentovať svoju výrobu aj tzv. cezpoľným. "Siahli sme k filozofii dávať priestor nielen domácim vinárom a vinárom z blízkeho či širšieho okolia, ale aj vinárom z celého Slovenska, aby aj naše historické mesto a jeho obyvatelia poznali kvalitné vína", povedal E.Krištofovič. Ten pripustil, že o rok sa počet pivníc, v ktorých sa putovanie za vínom realizovalo v sobotu 27. oktobra po piaty raz, rozšíri. Na túto myšlienku nadviazal aj trnavský primátor Štefan Bošnák, ktorý prehlásil, že sa mesto bude snažiť, aby budúci ročník, nakoľko sa uskutoční v roku, kedy si mesto Trnava pripomenie 770. výročie udelenia výsad slobodného kráľovského mesta, trošku obohatiť aj našou pivnicou. Verím, že sa o rok stretneme v novej zrekonštruovanej pivnici v západnom krídle radnice.

Pred rokom mohli milovníci vínneho moku degustovať v sedemnástich pivniciach, tento rok to bolo už v dvadsiatich a zdá sa, že o rok to bude ešte o čosi viac.

október 2007, M. Krajčovič

 

Pozývame Vás na
PREDVIANOČNÝ POCHOD
ktorý sa bude konať dňa 15.12.2007

Trasa: Sereď, žel.stanica - lužné lesy na ľavej strane Váhu po osadu Posádka – Siladice – Brestovany, žel.st.
Štart: do 730 na žel.st. v Seredi (pôjde sa cez autobusovú stanicu v Seredi).
Cieľ: Brestovany, žel. st.
Dĺžka: 25 km.
Organizuje: Fero Kalovič a trnavskí diaľkoplazi.
Kontakty: Martin Kralovič (0903-238 720), Ctibor Páchnik (0905-297 237).

Spoje z Trnavy:

6 51 – 7 05 vlak, 6 55 – 7 20 autobus

Spoje z Bratislavy:

5 35 – 6 10 Bratislava, hl.st. - Trnava, 6 51 – 7 05 Trnava - Sereď, vlak
6 20 – 6 54 Bratislava, hl.st. - Galanta, 7 02 – 7 13 Galanta - Sereď, vlak
5 55 – 7 05 Bratislava, aut.st. - Sereď.

Kto príde, neoľutuje. Trasa je mimoriadne zaujímavá a určite nebude suchá.

Poznámka: Od 8.12.2007 bude platiť nový železničný cestovný poriadok. Odchody vlakov sa môžu mierne zmeniť.

 

Pozvánka na "Vianočný pochod 2007"

Tento ročník Vianočného pochodu venujeme spomienke na nášho kamaráta, turistu Ivana Košického, 3.decembra to budú už tri roky, čo naše konanie sleduje z "vyšších pozícií". Dúfame, že trasa pochodu i jeho účastníci sa mu budú páčiť...

Štart je v sobotu 22.12.2007 na autobusovej zastávke v Doľanoch /Ompitáli/ cca o 10.00 h zimného stredoeurópskeho času. Kto príde po tomto čase, môže blúdiť sám. Z Dolian trasa pokračuje poľnou cestou k Doľanskej priehrade, kde si môžeme pripiť na zdravie po prvýkrát. Je pravdou, že sa vždy pripíja na štarte, ale aby sme nebudili verejné pohoršenie, tak tentoraz to posunieme sem. Pokračujeme poľnou cestou do Suchovského hája, kde pôjdeme pozdĺž priehrady z pravej strany až do obce Suchá a Zvončín.

Prejdeme povodím Parnej cez Farský mlyn až okolo Kamenného mlyna a odtiaľ cez trnavský lesopark do Trnavy. Cieľ v tomto roku je na okraji Trnavy, v pivárni "U Slona", ktorú pozná skoro každý tramp a tentokrát ju spoznajú aj turisti.

Cieľ - čakáme na všetkých zmeškaných až do záverečnej...

Pokiaľ je niečo nejasné, treba volať organizátora

Peter Minárik, tel.: 0911-550 921

Na účasť všetkých turistov sa teší Peter Minárik a jeho nadriadený Ivanko Šický !!!

 

Murphyho zákony

Murphy nadobudol svoju prirodzenú múdrosť rokmi tvrdej práce. Bol umývačom áut, zberačom vajec, basovým gitaristom a nakoniec sa venoval štúdiu kozmológie. Jeho meno sa bleskovou rýchlosťou dostáva do povedomia verejnosti jeho slávnym výrokom:

“Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí"

Tieto zákony - snáď lepšie povedané zrnká múdrosti - sa neustále rozširujú novými poznatkami, ktoré sú preverované reálnym životom. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich.

Nič nie je také ľahké, ako vyzerá.

Všetko trvá dlhšie, ako si myslíš.

Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, je isté, že sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.

Nič sa nedá dostatočne zabezpečiť, pretože hlupáci sú mimoriadne vynaliezaví.

Ak vykonáš niečo tak, že každý to schvaľuje, niekto bude určite proti.

Usmievaj sa....zajtra bude horšie.

Keď ti je dobre, netráp sa. Prejde ťa to.

Skratka je najdlhšia vzdialenosť medzi dvoma bodmi.

Všetko, čo bolo spojené, sa skôr či neskôr rozpadne.

Veci sa najprv kazia a až potom zlepšujú.

Všetko, čo dobre začína, zle sa skončí.

Všetko, čo zle začína, skončí ešte horšie.

Keď to vyzerá jednoducho, je to zložité.

Na mieru odrezaný kábel sa vždy ukáže krátky.

Po zmontovaní každého prístroja sa objavia zvyšné súčiastky.

Požičaním sa Ti stratia len tie knihy, na ktorých mimoriadne lipneš.

Nikdy nič nenájdeš, kým nezoženieš nové.

Keď hocičo vyhodíš, práve vtedy to budeš potrebovať, keď sa to už nedá získať späť.

Najviac sa urodí z toho, čo najmenej treba.

Nech bicykluješ hocikam, vždy musíš ísť do kopca a proti vetru.

Zub začína bolieť vždy v sobotu večer.

Vedľajší rad sa pohybuje rýchlejšie.

Hľadaný predmet nájdeš vždy až na poslednom mieste kam pozrieš.

Najobtiažnejšie je získať tú vec alebo informáciu, ktorú najviac potrebuješ.

Zlo sa šíri vlnovite.

Keď má špagát jeden koniec, má aj druhý.

Vopred sa nedá s úspechom rozhodnúť, ktorú stranu chleba sa oplatí namastiť.

Pravdepodobnosť toho, že chlieb spadne na mastnú stranu je priamo úmerná cene koberca.

Teleso padá vždy tak, aby spôsobilo čo najväčšiu škodu.

Ďalej ako na zem to nemôže padnúť.

Ak dosť dlho do niečoho strkáš, zlomí sa to.

Čím menej funkcii má nejaká vec, tým lepšie plní svoju funkciu.

Za všetky veľké objavy možno ďakovať nejakému omylu.

Nikdy nie je čas urobiť to poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to ešte raz.

Nikdy sa nepokúšaj zopakovať úspešný experiment.

Prílišná ochota je škodlivejšia ako neschopnosť.

Každý rozkaz, ktorý môže byť zle pochopený, bude zle pochopený.

Všetko najlepšie sa už minulo.

Kto najviac vykrikuje, ten má pravdu.

Keď sa chceš niekam dostať, tak choď.

Nepodstatné veci sú vybavené ihneď, dôležité sa nevybavujú nikdy.

K tomu, aby si dostal úver, musíš najprv dokázať, že nie si odkázaný na pôžičky.

Najjednoduchšie myšlienky sa najzložitejšie vyjadrujú.

Človek s jednými hodinkami vie koľko je hodín.

Človek s dvoma hodinkami si nikdy nie je istý.

Nikdy sa nedá vedieť aká hlboká je mláka, pokiaľ do nej nevstúpime.

Všetko dobré, čo sa v živote nájde, je buď protizákonné, nemorálne alebo sa z toho priberá.

Či si bohatý alebo chudobný, nerob si žiadne starosti, pokiaľ môžeš žiť pohodlne a máš všetko, čo chceš.

Nerozčuluj sa - nestojí to za to.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov pribúda.

Nič nevyzerá zblízka tak dobre, ako z ďaleka.

Akokoľvek veľa pracuješ, vždy je to málo.

Zo 102 stránkovej knihy Arthur Bloch: “Murphyho zákony a iné príčiny, prečo sa veci kazia" (vydanej v ARIMES, Bratislava - 1991) vybral a opísal

Ondro Rím

 

KALENDÁR

december 2007:

1.12.2007 BARBORA 12.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasa: 35 km/800 m
Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 8.00 - 9.00 h (pod schodami - Žabotova ul.)
Informácie: PhDr. Milan Kubiš, Repašského 4, Bratislava, tel.: 02-6428 8825

8.12.2007 SKLADIA - POCHOD SKLAMANÝCH DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.

15.12.2007 PREDVIANOČNÝ POCHOD
(sobota) trnavskí diaľkoplazi

Trasa: Sereď, žel.stanica - lužné lesy na ľavej strane Váhu po osadu Posádka – Siladice – Brestovany, žel.st.
Štart: do 730 na žel.st. v Seredi (pôjde sa cez autobusovú stanicu v Seredi)
Cieľ: Brestovany, žel. st.
Dĺžka: 25 km
Organizuje: Fero Kalovič a trnavskí diaľkoplazi.
Kontakty: Martin Kralovič (0903-238 720), Ctibor Páchnik (0905-297 237).

22.12.2007 VIANOČNÝ POCHOD
(sobota) Peter Minárik

Trasa: Doľany - doľanská priehrada - Suchovský háj - Suchá - Zvončín - Farský mlyn - Kamenný mlyn - Trnava, piváreň "U slona"
Štart: Doľany, autobusová zastávka, 10.00 h
Cieľ: Trnava, piváreň "U slona"
Vedúci: Peter Minárik, tel.: 0911-550 921

26.12.2007 VIANOČNÝ VÝSTUP NA ZÁRUBY
(streda) KST Senica

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 8.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 12.30 h
Vedúci: Ján Martinkovič, Gbely, tel.: 0903-930 915

31.12.2007 SILVESTROVSKÉ A JE TO! 11.ročník
(pondelok) TJ Tesla Bratislava

Trasa: pešo: 35 km/895 m
Voj.nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly. Posledná možnosť v roku skratkovať.
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava

31.12.2007 SILVESTROVSKÉ VÝSTUPY
(pondelok)

V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a Považského Inovca:

MALÝ SLAVÍN, 17.ročník,

Organizátor: TJ Tesla Bratislava v spolupráci s Krajským športovým strediskom Bratislava
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany (okolo 15 km)
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava

ZÁRUBY, 23.ročník

Stretnutie na vrchole: 9.00 - 12.00 h

MARHÁT, 36. ročník, KST Bezovec Piešťany

Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel.: 033-774 2726, 0907-583 800

JELENEC (GELTEK), KST Doľany

Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

KUKLA, KST Častá

Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište

Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h

SILVESTROVSKÝ SPLAV ČIERNEJ VODY

Trasa: 4 km
Štart: klub TJ Junior Sládkovičovo do 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel.: 031-784 1725, 0908-187 597


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.