Belasý tábor stojí na strane svojho miláčika, ktorý je odvtedy v opatere lekárov. K celej situácii po týždňoch mlčania konečne prehovoril aj Miroslav Šatan.
Páčila sa vám atmosféra a výkon Slovana proti Levu?
- Chlapci podali perfektný výkon a dosiahli víťazstvo 2:1 presne ako v Prahe. Famózny bol brankár Janus – naposledy som hral za mužstvo, ktoré vyhrávalo zápasy s dvoma strelenými gólmi v Buffale, keď chytal Hašek... Atmosféra úžasná – keď sa zdvihli modré šály, cítil som zimomriavky ako v NHL na prvých zápasoch play off. Aj svoj názor na Cháru prejavili ľudia slušnou formou a na úrovni. Zdeno to nemal ani zďaleka také zlé ako predtým v Montreale, alebo ja počas predchádzajúcej výluky v Trenčíne, kde zneli vulgarizmy a na ľad lietali sklené poháre či mobily.
Ako ste na tom po zranení zo zápasu v Prahe?
- Platničku medzi šiestym a siedmym stavcom v oblasti krku mám posunutú o 4,5 milimetra do miechového kanála. Stačil kúsok a mohol som ochrnúť. Našťastie, aspoň bolesti hlavy už ustúpili. Momentálne s klubom hľadáme aj ďalších odborníkov v USA a Česku, ktorí sa venujú špeciálne takýmto zraneniam, s ktorými by som konzultoval ďalšiu liečbu. Termín návratu na ľad sa však nedá určiť.
Téma vašej kolízie so spoluhráčom z reprezentácie rezonuje. Zmenili ste názor na ten zákrok?
- Za svojimi vyjadreniami si stojím. Rozhodol som sa však mlčať, a to aj v Zdenovom záujme. Potreboval som pokoj, nedvíhal som ani novinárom, prioritou bolo uzdraviť sa. Každý má právo na názor, ale žiaden úder do hlavy sa nedá označiť ako čistý. Podľa pravidiel má byť hráč vylúčený do konca zápasu. Zdeno ma atakoval už v prvej tretine za hranicou pravidiel, ale to bolo aspoň do tela. Vtedy som usúdil, že v zápase má nejakú misiu. Netvrdím, že mal v úmysle ma vážne zraniť, ale vedel o koho ide, ako aj to, že ja ho nevidím. Zariskoval tak so zdravím a životom človeka, ktorého označuje za svojho kamaráta...
Sú aj takí, ktorí tvrdia, že vyplakávate. Dá sa im povedať niečo iné okrem vašej diagnózy?
- Počas kariéry som utŕžil stovky „hitov“, možno tri boli do hlavy. Viem rozoznať, kedy ide o úder do hlavy. V tomto prípade beriem do úvahy iba názor niekoho, kto toho zažil toľko čo ja, ostatní ma nezaujímajú.
Chára si sťažoval, že mu nedvíhate telefón...
- Zdeno sa vyjadril, že nevedel o koho ide a aj keby to vedel, nerobil by rozdiel. Takúto komunikáciu som ja pár dní po úraze nebol v stave viesť. Hráči sa na ľade spoznajú podľa pohybu - aj keby nemal číslo na drese alebo mal vymazanú tvár. Vraj to nechcel riešiť cez médiá, pritom to urobil pred zápasom v Bratislave. Tým som bol sotený pod mediálny autobus a musím tiež reagovať. Fanúšikov reprezentácie však ubezpečujem, že si so Zdenom určite sadneme a pri káve veci vysvetlíme, aby to nemalo vplyv na národný tím.
