Doc. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., odborníčka na výživu

Vo výžive detí netreba otázku – maslo či margarín – chápať konfrontačne, najvhodnejšie je jednotlivé druhy tukov striedať. Deti v útlom veku rýchlo rastú a vyvíjajú sa, majú vyššiu potrebu tukov ako najvýznamnejšieho zdroja energie, preto sa im do troch rokov neodporúčajú nízkotučné výrobky. V ich výžive preferujeme maslo, hodí sa do tepelne upravenej stravy aj ako nátierka na chlebík.

Výnimkou sú deti, ktoré musia dodržiavať špeciálne diéty. Margaríny sú vhodné ako doplnok pestrej stravy v studenej kuchyni – ako nátierka na chlieb – a vďaka svojej lepšej roztierateľnosti sú vhodné na prípravu domácich nátierok, napríklad cícerových, strukovinových, tvarohových, zeleninových, vajíčkových, ochutených bylinkami, ktoré sú na chlebík oveľa vhodnejšie ako šunka, párky či iné údeniny.

Na internete aj v časopisoch pre rodičov sa často stretávame s nezmieriteľným odporom k margarínom. Veľa rodičov si však neuvedomuje, že nezdravé tuky s vyšším obsahom transmastných kyselín sú obsiahnuté v obľúbených detských maškrtách, v sladkostiach, sušienkach, keksíkoch, napolitánkach, menej kvalitných čokoládach, čokoládových polevách, müsli tyčinkách, krekroch a mnohých iných, ktoré im bez problémov dožičia. Odporúčam dôkladne si preštudovať zloženie výrobku – nezdravé tuky sa ukrývajú pod názvom „stužený pokrmový tuk“.

Najdôležitejší rozdiel medzi maslom a margarínom je v ich pôvode. Margaríny sú rastlinné, vyrábajú sa z rozličných rastlinných olejov. Podľa súčasných odporúčaní sú rastlinné tuky súčasťou zdravej a vyváženej stravy dospelých aj detí už od útleho veku. Mali by tvoriť dve tretiny všetkých skonzumovaných tukov. Maslo je živočíšneho pôvodu a živočíšne tuky by mali tvoriť len jednu tretinu zjedených tukov.

Väčšinu z nich skonzumujeme vo forme takzvaných skrytých tukov v živočíšnych potravinách, ako je mäso a mliečne výrobky. V súčasnosti vyrábané margaríny sú z hľadiska vplyvu na zdravie na vysokej úrovni, kvalitné výrobky majú na obaloch podrobne uvedený obsah všetkých živín.

MUDr. Monika Antošová, detská lekárka

Deťom určite treba dávať maslo. Je to prirodzený zdroj výživy, neobsahuje umelé prísady, zato obsahuje prirodzené vitamíny A a D. Cholesterol nachádzajúci sa v masle je u detí do dvoch rokov potrebný pre vývoj mozgu.

Samozrejme, aj keď maslo má výhody, netreba to s nim preháňať. Živočíšne tuky by mali tvoriť približne jednu tretinu celkovo prijatých tukov. Na prípravu jedla je vhodné použiť rastlinný olej.

MUDr. Anna Popracová, detská lekárka

V našom prechemizovanom svete by som určite siahla u dieťaťa po masle vyrobenom z kvalitnej smotany a len u dieťaťa, ktoré má problémy s nadváhou, by som riešila margarín. Hlavne odpor účam čítať zloženie výrobkov, pretože náš trh je zaplavený rôznymi náhradami a napodobeninami.

MUDr. Iveta Valachová, detská gastroenterologička

Maslo odporúčam v každom prípade deťom do piatich rokov veku, vzhľadom na ich intenzívny vývoj a rast. Tuky aj cholesterol obsiahnuté v masle sú nevyhnutné na vyzrievanie orgánov, metabolické a hormonálne funkcie v organizme. Obmedzenie tukov v strave malých detí má ďalekosiahle následky v ďalšom vývine. Margaríny obsahujú viac nenasýtených tukov a neobsahujú cholesterol, preto sú vhodnejšie pre ľudí s kardiovaskulárnymi problémami, ako sú ochorenia srdca, vysoký krvný tlak, ateroskleróza.

Pre deti sú menej vhodné, pretože môžu obsahovať rôzne farbivá a konzervačné prostriedky. Výhoda margarínov je v prípade nutnosti bezlaktózovej diéty, lebo rastlinné margaríny laktózu neobsahujú, kým maslo áno. U malých detí teda rozhodne odporúčam maslo.

U starších detí v školskom veku to závisí od ich zdravotného stavu. Ak majú problémy s tukovým metabolizmom, riziko zvýšeného krvného tlaku, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky a podobne, potom je vhodnejší margarín.

MUDr. Boris Hruškovič, alergiológ, imunológ

V zásade sú stužené rastlinné tuky neprirodzené a hlavne plné „chémie“. Treba sa vrátiť ku kvalitným a prirodzeným potravinám s minimom konzervačných prísad, farbív a podobne.

Maslo síce obsahuje viac nasýtených tukov ako margarín, ale tie sú problematické najmä v dospelosti, keď už ide o problém komplexný, súvisí s celkovým životným štýlom charakterizovaným nedostatkom pohybu, nadbytkom stresu a nezdravým stravovaním. To vedie k zvýšenej hladine systémového zápalu v celom tele, čo sa okrem iného odrazí aj vo zvýšenom riziku kardiovaskulárnych ochorení. U detí je však toto riziko veľmi zanedbateľné, s výnimkou vzácnych vrodených metabolických ochorení.

Prof. Ľubomír Valík, PhD., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Mnohí si margaríny zamieňajú so stuženými tukmi, spomínanými v súvislosti s polevami na cukrovinkách. Tieto stužené tuky však majú veľmi ďaleko od výrobkov určených na natieranie pečiva, ktoré poznáme pod názvom rastlinné tukové nátierky alebo margaríny. Fakt je, že margaríny kedysi skutočne obsahovali pomerne vysoké množstvo škodlivých transmastných kyselín.

Keď sa však v deväťdesiatych rokoch potvrdil ich vplyv na zvyšovanie rizika aterosklerózy, výrobné procesy prešli zmenami. Súčasné margaríny už transmastné kyseliny obsahujú v nutrične zanedbateľnom množstve do jedného percenta, čo je dokonca menej než obsah prirodzených transmastných kyselín v masle a mliečnych výrobkoch, ktoré však majú odlišnú štruktúru. Pomerne častým tvrdením je umelý pôvod margarínov, blízkosť k plastom, výroba z ropy a podobne. V tomto prípade ide skutočne o mýty, pravdepodobne spôsobené nesprávnym prekladom z angličtiny.Podľa americkej FDA (Food and Drug Administration) sa totiž margarín definuje ako „the food in plastic or liquid emulsion“, kde však slovo plastic neznamená plastový, ale prekladá sa ako mäkký, poddajný, ľahko tvarovateľný.

Margaríny sú v skutočnosti rovnako ako maslo prírodného pôvodu, vyrábajú sa z rastlinných olejov. Jediným rozdielom je, že kým živočíšne tuky alebo rastlinné oleje sú zväčša jednodruhové, margaríny sú prevažne viacdruhové, čiže ide o zmes viacerých rastlinných olejov a tukov.

Maslo alebo margarín? Ani špecialisti nie sú zajedno

Výber pre vás